farebné laky na nechty, v kúpeľnej skrinke ich mám veľa, na každý necht si štetinkou nanášam inú farbu a moje nechty sú momentálne zelené, modré, fialové, čierne a hnedé, každá farba dvakrát, palec a palec... malíček a malíček, je to pekné, ako lentilky,
pri sušení nechtov som premýšľala, keby som bola maliarka, nakreslila by som gýčovitý farebný obraz, dúhy, veľa vedľa seba, nie jedna, nie dve, ale desať, prekombinovanie príliš výrazné, celé hrozné, ale moje, vlastne neviem, prečo ma napadá taká nechutná predstava,
odbaľujem jazýčky polomáčané v čokoláde a vychutnávam ich lahodnú chuť, nabudúce si kúpim aj pečené
mala by som umyť kúpeľňu, trocha vodného kameňa v umývadle, lejem maximum Cifu a rukami v rukaviciach drhnem a drhnem, moje ruky zle znášajú všetky chemikálie, aj tie menej škodlivé, začervenajú a radšej používam rukavice, leštím zrkadlo a vidím odraz: stredne dlhé tmavé vlasy a výraz úplnej pohody; usporadúvam rúže rôznych odtieňov, na tých si potrpím,
počujem susedu kričať na svoje deti: kto to vylial ten tuš na koberec?, moje deti určite nebudú liať tuš na koberec,
budeme mať veľké množstvo detí, malé a strapaté, pehavé, celé moje a tvoje, len a len naše, kočíkovať nebudeme s inými mamičkami, ktorých deti budú kaziť tie naše, a potom si nebudeme vedieť rady s výchovou tých mrňúsov,
pri umývaní zrkadla sa mi zošúchal lak a je mi ho ľúto, nemyslela som dopredu,
čítam, konečne po celom dni.
foto: flickr.com
