striedam sa, najprv mi je teplo, potom zima, a takto ako deň a noc, pletiem farebný šál, som zaťažená na šály rôzneho druhu, do notesu som si dnes zapísala:
* štence pobehovali po ceste
* treba ostrihať moje nepoddajné jemné vlasy
* radosť z novej sukne
* spomienka: približne pred 10 rokmi som sa rozišla s prvým frajerom, boli sme ešte deti, ani intímnosti, ani pusa, len držanie za ruky, odprevádzanie zo školy domov a skrývanie sa pred rodičmi, vravieval mi: zajtra si daj dva vrkoče, aby som ťa mal za čo ťahať, a ja som sa naľakala a vrkoče si nedala, a tak odišla láska z jeho strany, láska ako láska.
Vonku prší a prší a prší, ľudia v meste sa schovávajú pred dažďovými kvapkami, množstvo dáždnikov, len ja nie, nezdá sa mi, že by lialo, nepotrebujem dáždnik, mokré vlasy a voda mi po nich steká na šál, zelené a čierne dáždniky,
teraz, so studenými nohami vyloženými na radiátore, ponožky zavesené na vešiaku, prichytené farebnými štipcami, popíjam kávu 3 v 1, sviečky vo svietniku, s nakreslenými kvetinami, také ako na jarnom poli, čakám, kedy prestane padať lístie, kedy prestane snežiť a roztopí sa sneh, čakám na modrú oblohu a spev vtákov.